28 July 2020

BEAUTY: Codex Beauty I


| 1 minute read | 3 hours work |

 Where are the people who don't have legs. Those who do not walk with their classy chihuahua in the park, those who do not sit on the terraces and do not drink the sparkling and exploding Moet & Chandon Ice Impérial Rosé, those who do not even have water. 

At first, I wanted to write this Codex Beauty post in such a soulless and practical sense, how to apply make-up with style, how to prepare the skin for it, to remove it and so in general it is supposed to be one ordinary post. Without a sense. I can still write it. And I will. I really tried them. And yes, they are great, I am satisfied and they deserve more than two sentences. But you won´t be more beautiful on the inside. 

For those who want to continue reading, I think Codex Beauty is all this... 

Beauty is payable. And that's terrible. We pay for beauty. There are awards and prizes and apartments and cars for beauty, and beauty is even crowned. We invented three degrees of beauty. Beautiful, more beautiful and the most beautiful. Then there is only one - the most beautiful in the world. Where are the beautiful people who do not walk on the runway with the participation of TV and celebrities. Where are the people who don't have a shower of flashes from the most famous photographers in the world. Where are the people who stink, who cry, who cringe at work and they work uncountable amounts of hours, those who don't have a perfect pedicure and those who would like to have it, but simply don't have the time or the money or both. Where are the people who don't have legs. Those who do not walk with their classy chihuahua in the park, those who do not sit on the terraces and do not drink the sparkling and exploding Moet & Chandon Ice Impérial Rosé, those who do not even have water. Those who do something meaningful, helpful, those who solve, search, invent, protect and are not protected, their feet hurt, they get wet, they feel cold, they feel hot, they feel sick. They are sick of it all. Where they are hidden. I'll tell you. They are at home. And afraid of mirrors. Afraid of people. They are afraid of themselves. Afraid to go among the people. Afraid to go shopping, to the post office. They are hated for their ugliness and weight, for their greasy hair, for their toothless grin, for their clothes and leaky shoes. They are forced to mask their ugliness with filters and slimming apps, they put on a ton of make-up, they get fillers and pretty lips and they got about two ribs removed. Just to be beautiful. To make them even more beautiful. The most beautiful. Because we bend our noses over them, we ventilate the rooms, with those we do not shake hands and if, we disinfect our hands, we keep our distance, we organize charity events and we collect clothes for them, we want them to be more beautiful... We do not want to see them on the streets like that. Such people do not deserve to win an apartment or a car and the crown not at all. Beauty can be bought. Can be paid. And that's terrible. It can be bought in stores, at different prices and in any currencies. You will find beautiful silk high-heeled shoes, in which it is not possible to stand long, but they are beautiful. And also a dress, embroidered with beads and decorated with feathers, which is beautiful. These things are usually worn by beautiful slim people, because the size of XXL is somehow forgotten or perhaps not even realized or does not want to be realized, that such people exist. It's just unaesthetic, big, fat and ugly. You can't look at it and you can't show it on TV. Where are such people?

Where are you all?

One IQOS break.

They spend months even years in fitness centers in front of mirrors, running for their lives, not eating, starving, just to fit in size 34, and available in stores. Right, Zara?

Someone I know is ashamed of his home, among other things. And this person is not alone. I believe that there are many more such pretty unpretty people. Simply because the house is not beautiful. Because it has fallen plaster and a broken sidewalks, and he has no fence, and forces his old, tired father to make it prettier. What will be left after him, will be a beautiful renovated house, with a beautiful green garden. That someone is not reading this post and never will. And he may never realize how much true beauty is inside. One that scents like the word home and tastes like homemade food, whatever the house is small, broken, neglected, dirty, on the windows perhaps 20 years old curtains are hung up, if not more, chosen by a mother who doesn't live anymore, creaking parquet floors and old, very old linoleum in the kitchen, dirty walls from children's hands, falling drawers, a cellar full of clutter... Isn't such a home beautiful?

Once I found the hashtag #Ugly on Instagram. Resp. I was searching for it. And I was in shock, that such a word even existed on Instagram. Because, let's face it, everything there is beautiful. Life, cars, houses and especially people. There was no one under the ugly hashtag Ugly, who was ugly. I was not sad. I was shocked and disgusted. What an atrocity. Those people were as far away from ugliness as I am away from here to Paris. By walking.

Najprv som tento post Codex Beauty chcela poňať v takom tom bezduchom a praktickom zmysle, ako sa vkusne nalíčiť, ako na to pripraviť pleť, odlíčiť a tak vlastne celkovo to mal byť jeden bežný post. Bez myšlienky. Ešte stále to tu môžem napísať. A aj napíšem. Naozaj som ich vyskúšala. Krajšie však nebudete. Vo vnútri.

Pre toho, kto má chuť pokračovať v čítaní ďalej, je podľa mňa Codex Beauty toto všetko...

Krása je zaplatiteľná. A to je strašné. Za krásu sa platí? Za krásu sa dávajú ocenenia a výhry a byty a autá a dokonca je krása korunovaná? Vymysleli sme si tri stupne krásy. Krásna, krajšia a najkrajšia. Potom je ešte jedna jediná - na celom svete najkrajšia. Kde sú tí krásni ľudia, ktorí sa neprechádzajú po móle za účasti TV a celebrít. Kde sú tí ľudia, na ktorých nepadá spŕška bleskov od najrenomovanejších fotografov sveta. Kde sú tí ľudia, ktorí smrdia, ktorí plačú, ktorí drú v práci od nevidím do nevidím, tí, čo nemajú perfektnú pedikúru a tí, čo by ju aj radi mali, ale jednoducho nemajú čas alebo peniaze alebo oboje. Kde sú tí ľudia, čo nemajú nohy. Tí, ktorí sa neprechádzajú so svojou noblesnou čivavou v parku, tí, čo neposedávajú na terasách a nepijú chladené bublinkové v ústach explodujúce Moet & Chandon Ice Impérial Rosé, tí, ktorí nemajú ani na vodu. Tí, čo robia niečo zmysluplné, pomáhajú, riešia, hľadajú, vynaliezajú, chránia, hrbia sa za pracovnými stolmi, bolia ich nohy, moknú, je im zima, je im teplo, je im zle. Je im zle z toho všetkého. Kde sú schovaní. Ja vám to poviem. Sú ukrytí doma. A boja sa zrkadiel. Boja sa ľudí. Boja sa sami seba. Boja sa ísť medzi ľudí. Boja sa ísť nakupovať, na poštu. Sú nenávidený a hejtovaní za svoju škaredosť a váhu, za svoje neupravené vlasy, za svoj bezzubý úškrn, za svoje šaty a deravé topánky. Sú nútení maskovať svoju škaredosť filtrami a apkami na zoštíhľovanie, patlajú na seba tonu makeupu, pichajú do seba kyseliny a nechávajú si vyoperovávať rebrá. Len aby boli krásni. Aby boli ešte krajší. Najkrajší. Pretože nad nimi ohŕňame nos, vetráme po nich miestnosti, dezinfikujeme si ruky, udržujeme odstup, oganizujeme zbierky, podaruvávame im šaty, chceme aby boli krajší... Aby sa na nich dalo pozerať. Takýto ľudia si ani zďaleka nezaslúžia vyhrať byt alebo auto a korunu už vôbec nie. Krása sa dá kúpiť. A to je strašné. Dá sa kúpiť v obchodoch, za rôzne ceny a v každej mene. Zoženiete v nich krásne hodvábne topánky na privysokom podpätku, v ktorých sa síce nedá dlho vydržať, ale sú krásne. A taktiež šaty vyšívané korálkami a zdobené perím, ktoré sú krásne. Obvykle ich nosia krásni štíhli ľudia, pretože na veľkosť XXL sa akosi zabúda alebo možno ani neuvedomuje alebo nechce uvedomovať, že aj takýto ľudia Žijú. Je to jednoducho neestetické, veľké, tučné a nepekné. Nedá sa na to pozerať a nedá sa to odprezentovať v telke. Kde sú takýto ľudia?

Kde ste všetci?

Jedna IQOS prestávka.

Trávia mesiace a roky vo fitness centrách pred zrkadlami, behajú o život, nejedia, hladujú, len aby sa vošli do veľkosti 34, a do tej, ktorá je dostupná v obchodoch. Hejže Zara.?

Niekto, koho poznám, sa hanbí okrem iného dokonca aj za svoj domov. A ten človek nie je sám. Verím tomu, že je takýchto nepekne pekných ľudí oveľa viac. Lebo dom nie je krásny. Lebo má opadanú omietku a rozbitý chodník a nemá plot a núti svojho starého unaveného otca, aby ho zveľadil. Čo po ňom raz ostane, bude krásny vynovený dom, s krásnou zelenou záhradou. Ten niekto nečíta tento post a nikdy nebude. A možno si nikdy neuvedomí, koľko naozajstnej krásy je vo vnútri. Takej tej, ktorá vonia slovom domov a chutí za haluškami, nech je ten dom akýkoľvek, malý, rozbitý, zanedbaný, špinavý, nech má možno 20 ročné závesy ak nie viac, ktoré vybrala ešte matka, ktorá nežije, vŕzgajúce parkety, obité dlaždice a staré, veľmi staré linoleum v kuchyni, opatlané steny od detských rúk, vypadávajúce šuflíky, pivnicu plnú neporiadku... Takýto domov nie je krásny?

Kedysi dávno som našla na Instagrame hashtag škaredý. Respektíve som ho hľadala. A bola zvedavá, či takéto slovo vôbec na Instagrame existuje. Pretože, veď si to povedzme narovinu, všetko tam je prekrásne. Život, autá, domy a hlavne ľudia. Pod hashtagom ugly nebol nikto, ale vôbec nikto škaredý. Nebolo mi smutno. Bola som šokovaná a zhnusená. Aké zverstvo. Tí ľudia mali k škaredosti ďaleko tak, ako odtiaľ do Paríža. Pešo.

Úprimne sa ospravedlňujem za túto nevhodnú a neočakávanú recenziu PR agentúre, ktorá mi veľkoryso poskytla tieto dobré produkty s veľkou dôverou a očakávaním v kvalitný článok. Moje srdce však bolo tentoraz silnejšie, než bola moja hlava.

Jeden z mojich bývalých známych by povedal, že toto nie je recenzia a že to mám prepísať, pretože prídem o spoluprácu, tak ako sa to stalo v prípade jednej nemenovanej značky. Lenže toto je Codex Beauty ako ho chápem ja.

SHARE:

No comments

Post a Comment

Blogger Template by pipdig